Novela Exekučného poriadku účinná od 1.júna 2014

Novelou zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa zavádzajú najmä tieto zmeny:

•  Zavádza sa pojem drobná exekúcia, za ktorú sa považuje vymáhanie peňažnej pohľadávky, ktorá ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje bez príslušenstva sumu 2.000 eur, t.j. exekúcie, kde výška istiny nepresahuje 2.000 eur.

• Zakazuje sa vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorých má dlžník (povinný) trvalý, alebo prechodný pobyt a zároveň ide o drobnú exekúciu s istinou do 2.000 eur. Výnimočne možno vykonať aj takúto exekúciu, ak to povolí súd, a to iba v prípade, že dlžník má viacero exekúcií a ich výška presahuje sumu 2.000 eur. Napriek zákazu predaja takýchto nehnuteľností k nim exekútor môže zriadiť exekučné záložné právo. Predaj ostatných nehnuteľností, v ktorých dlžník nemá trvalý, či prechodný pobyt, je možný pri drobných exekúciách aj naďalej. Jedná sa najmä o pozemky, lúky, lesy, garáže, chaty a iné nehnuteľnosti, ktoré je možné povinnému predať v rovnakom režime, ako doteraz.
• Návrh na vykonanie exekúcie musí byť podaný do 3-och rokov odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu, inak sa nebude môcť exekúcia vykonať na príslušenstvo pohľadávky. Ak veriteľ (oprávnený) podá návrh na vykonanie exekúcie po viac ako troch rokoch odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, stratí tým možnosť vymôcť si v exekúcii úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením svojej pohľadávky, ktorými sú predovšetkým súdne poplatky a trovy zastupujúceho advokáta. Výnimka z tohto nového pravidla je stanovená pre prípad, že veriteľ a dlžník ešte pred začatím exekúcie uzatvorili splátkový kalendár a to v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V takomto prípade je možné vykonať exekúciu aj na príslušenstvo pohľadávky.

Uvedené ustanovenie novely zakazujúce exekúciu na príslušenstvo však neznamená, že by hmotnoprávny nárok oprávneného na príslušenstvo pohľadávky po uplynutí troch rokov zanikol a v prípade jeho splnenia zo strany povinného by tiež nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane oprávneného.

• Zavádza sa pravidlo primeranosti vykonávania exekúcie čo do spôsobu vykonania exekúcie, aj čo do hodnoty zabezpečeného majetku. Po novom bude exekútor povinný zvoliť spôsob vykonania exekúcie primerane k vymáhanej povinnosti a tiež tak, aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej pohľadávky. K predaju nehnuteľnosti by sa teda napríklad malo pristúpiť až v prípade, že povinný nedisponuje likvidnými zdrojmi na úhradu pohľadávky, prípadne nedisponuje dostatkom iného majetku, z ktorého by bolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť. Skúmanie podmienok primeranosti pri zabezpečení majetku povinného bude v praxi pomerne zložité a to vzhľadom na možnosti exekútora odhadnúť hodnotu auta, alebo nehnuteľnosti, ktorú predtým nevidel, nevediac nič o jej prípadných právnych, či fyzických vadách atď. V prípade, že povinný sa domnieva, že mu exekútor zablokoval hodnotu majetok v zjavnom nepomere k vymáhanej povinnosti, môže exekútora požiadať, po preukázaní dostatočného zabezpečenia, aby mu prevyšujúcu časť majetku odblokoval.
• Zavádza sa maximálna výška trov exekúcie pri drobných exekúciách, pričom trovy exekúcie prípadne prevyšujúce takúto maximálnu výšku bude znášať nielen povinný, ale aj oprávnený a to každý v jednej polovici. Uvedené pravidlo určuje maximálnu výšku trov exekúcie v závislosti od výšky vymáhanej pohľadávky. Pri pohľadávke do 50 eur môžu byť trovy exekúcie najviac vo výške 6-násobku vymáhanej pohľadávky, pri pohľadávke od 51 eur do 166 eur najviac vo výške 5-násobku vymáhanej pohľadávky, pri pohľadávke od 167 eur do 500 eur najviac vo výške 2- násobku pohľadávky a pri pohľadávkach od 501 eur do 2.000 eur najviac vo výške 1-násobku vymáhanej pohľadávky. Ak by trovy exekúcie prekročili takto stanovenú maximálnu hranicu, znášajú trovy exekúcie prevyšujúce príslušný násobok pohľadávky oprávnený a povinný, každý v jednej polovici.
• Zavádza sa povinnosť poskytovať bezodplatne súčinnosť pre všetky subjekty, ktoré sú podľa Exekučného poriadku povinné exekútorovi súčinnosť pri vykonávaní exekúcie poskytnúť. Týmto opatrením dôjde k zníženiu hotových výdavkov exekúcie, ako aj k častejšiemu využívaniu súčinností a tým ku skvalitneniu procesu zisťovania majetku povinného.
• Zavádza sa možnosť elektronickej komunikácie s bankami. Exekútor bude podľa novej úpravy oprávnený požiadať banku o súčinnosť v elektronickej podobe a tiež, po doriešení technických prepojení, aj zablokovať a odblokovať účet povinného elektronicky a to so zaručeným elektronickým podpisom.
• Z exekúcie sa vylučuje aj osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní povinný, ktorým je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a ktoré potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb svojich a potrieb svojej rodiny alebo členov domácnosti.

Vítanou zmenou je zavedenie možnosti elektronickej komunikácie s bankami a povinnosť bezodplatného poskytovania súčinností. Vo vzťahu k elektronizácii by bolo vhodné, podľa vzoru českej právnej úpravy, rozšíriť možnosti elektronickej komunikácie aj na doručovanie dokumentov, elektronické exekučné tituly a na vedenie elektronického exekučného spisu.

Vo vzťahu k zavedeniu stropu trov exekúcie pri drobných exekúciách je nutné znova zopakovať, že exekútorský úrad nie je žiadnym spôsobom naviazaný na štátny rozpočet a jediným jeho príjmom sú trovy exekúcie. Priamo zákon zakazuje exekútorovi vykonávať akúkoľvek inú podnikateľskú činnosť, z ktorej by mohol pokrývať financovanie úradu. Ekonomický chod exekútorského úradu je tak čisto matematickou otázkou o výške vymožených trov exekúcie a výške nákladov na chod úradu. Problémom tu však nie je ani tak výška maximálnych trov exekúcie, ako výška minimálnych trov exekúcie, ktoré má exekútor garantované za svoju prácu. Vyhláškou sú tieto trovy garantované iba vo výške 33,19 eur, čo je zúfalo nepostačujúce na pokrytie výdavkov na exekučný spis. Iba pre porovnanie, minimálne garantované trovy českého súdneho exekútora sú v prepočte približne vo výške 200 eur. V aspekte týchto faktov sa javí nevyhnutné garantovať exekútorským úradom minimálnu výšku odmeny vo výške zodpovedajúcej reálnym trhovým podmienkam a tiež garantovať minimálnu výšku hotových výdavkov, ktoré sú s vykonaním jednotlivých exekúcií spojené. Exekútorské úrady zamestnávajú na Slovensku približne 1.500 ľudí a mesačné náklady na stredne veľký úrad sa pohybujú rádovo v desiatkach tisíc eur. Vo vzťahu k týmto faktom sa javí veľmi deformačne snaha štátneho úradníka stanoviť maximálnu výšku trov exekúcie, ak v nej nie sú zohľadnené skutočné náklady na vykonanie exekúcie. Málokto si totiž uvedomuje, že v spise, v ktorom sa vymáha pohľadávka vo výške 10 eur, treba na začiatku vykonať takmer identickú prácu ako v spise, v ktorom sa vymáha pohľadávka vo výške miliónov eur.

Vo vzťahu k citeľnej snahe štátu o ochranu dlžníka pred veriteľom vyvstáva otázka, kto ochráni dlžníka pred sebou samým? Liekom na ochranu nezodpovedných dlžníkov by nemala byť ich hysterická ochrana zo strany štátu, ale vytvorenie rovnovážneho prostredia, v ktorom dlžník (a takisto aj veriteľ) bude vedieť, aké následky za svoje konanie môže očakávať. Neustále zvýhodňovanie dlžníka by mohlo viesť k dlhodobým zmenám jeho úsudku vo vzťahu k vlastnej postihnuteľnosti a možnosti sa naďalej „beztrestne“ zadlžovať.

Dôkazom o tom, že sa nejedná celkom iba o môj subjektívny náhľad na problematiku vymožiteľnosti práva v našej krajine, je správa Svetového ekonomického fóra za rok 2013. Slovenská republika sa v kategórii „Efficiency of legal framework in settling disputes“ (vo voľnom preklade vymožiteľnosť práva) umiestila na 143. mieste zo 148 hodnotených krajín, pričom krajiny ako Rwanda, Botswana, či Namíbia sa umiestnili o viac ako 100 miest pred Slovenskou republikou.

Stručné zhrnutie, čo priniesla novela, si  môžte pozrieť v našej infografike.   Full screen

Novela 233-1995 – Infografika 1