apr 092013
 

Blokuje Vám exekútor účet, na ktorá je Vám zasielaná mzda alebo iný príjem?

V praxi dochádza k častým prípadom, kedy je povinnému na účet zasielaná mzda alebo iný príjem a súdny exekútor vydá a doručí banke príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Aké má povinný možnosti?

V súlade s ustanoveniami § 63 a § 94 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Banka zablokuje na základe príkazu na začatie exekúcie sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného, s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. V praxi však dochádza k častým prípadom, kedy je povinnému na účet zasielaná mzda alebo iný príjem a súdny exekútor vydá a doručí banke príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

Podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcii odpísaním z účtu nepodliehajú prostriedky na účte povinného do výšky 99,58 eura a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura len na jednom z nich. Ide o sumu danú priamo zákonom, s ktorou môže povinný disponovať jednorázovo odo dňa zablokovania účtu a nie je potrebný súhlas súdneho exekútora na disponovanie s touto sumou.

Zákonom č. 144/2010 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa stal účinným dňa 1.6.2010, sa novelizoval okrem iného aj Exekučný poriadok.

Nakoľko v praxi dochádzalo často k prípadom, keď mzda alebo iný príjem povinného boli zasielané na účet povinného a došlo k zablokovaniu finančných prostriedkov na účte povinného až do výšky vymáhanej pohľadávky a príslušenstva, zákonodarca doplnil Exekučný poriadok o ustanovenie § 104 ods. 2 Exekučného poriadku. Účelom daného ustanovenia je posilnenie zásady ochrany povinného v exekučnom konaní.

Pôvodný text § 104 sa označil ako odsek 1 a doplnil sa odsekom 2, ktorý znie:
“(2) Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.”.

Exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú podľa § 104 ods. 2 Exekučného poriadku prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Oznamovaciu povinnosť má povinný. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku sumy, ktorá nepodlieha exekúcii. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.

Suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, je podľa ustanovenia § 70 Exekučného poriadku špecifikovaná ako tzv. základná suma. Spôsoby výpočtu základnej sumy ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky. Účinnosťou Nariadenia vlády č. 216/2013 Z.z. sa od 1.novembra 2013 do Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z., o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia zavádzajú nové ustanovenia, ktorých účelom je zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ak je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu (ďalej len „dôchodkové dávky“).

Podľa ust. § 1 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z., o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60% zo životného minima (§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. 25% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70% základnej sumy určenej podľa § 1.

Podľa ust. § 2a ods. 1 až. 3  Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z.. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, je 100% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za  ktorý sa vykonávajú zrážky. Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa podľa §1 ods. 2 a 3 50% životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. 50% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

 

Základná suma, ktorá nepodlieha exekúcii, predstavuje súčet :

–        sumy vo výške  60% zo životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na povinného

–        sumy vo výške 25% zo životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky vynásobenej počtom vyživovaných osôb a manžela povinného

 

Základná suma, ktorá nepodlieha exekúcii, ak je povinný poberateľom dôchodkových dávok, predstavuje súčet :

–        sumy vo výške  100% zo životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na povinného

–        sumy vo výške 50% zo životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky vynásobenej počtom vyživovaných osôb a manžela povinného

 

    Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov:

–     započíta sa 25% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

    Ak ide o výživné pre maloleté dieťa:

–     základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70% základnej sumy.

Kedy je možné aplikovať § 104 ods. 2 Exekučného poriadku?

  • povinný musí byť poberateľom mzdy alebo iného príjmu a súčasne mzda alebo iný príjem mu musia byť zasielané na účet, ktorého je majiteľom a ktorý je blokovaný exekútorom
  • povinný oznámi banke skutočnosť, že na jeho účet mu je zasielaná mzda alebo iný príjem a zároveň na žiadosť banky oznámi výšku sumy, ktorá nepodlieha exekúcii

V praxi dochádza k problémom, čo sa týka povinnosti povinného oznámiť banke výšku sumy, ktorá nepodlieha exekúcii podľa § 104 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný spravidla nedisponuje vedomosťami o spôsobe výpočtu základnej sumy. Z uvedeného dôvodu je zásadne potrebný aj súhlas súdneho exekútora s výškou sumy, ktorú povinný určil. Preto banky vyžadujú zároveň aj súhlas súdneho exekútora.

 Leave a Reply

(povinné)

(povinné, nebude zverejnený)